Juniori v tejto sezóne so známou trénerskou dvojicou a jasným cieľom, ktorý môžu ešte vylepšiť

V predchádzajúcich sezónach zažíval žilinský juniorský tím zväčša neľahké barážové boje o udržanie sa v extralige. Pred sezónou 2022/2023 prevzala družstvo trénerská dvojica Róbert Rehák – Stanislav Škorvánek a Žilinčania dnes plávajú v pokojných vodách v strede extraligovej tabuľky. Práve naším najstarším a najskúsenejším družstvom štartujeme predstavovanie jednotlivých celkov nášho klubu Vlci Žilina – mládež. Rozprávali sme sa s hlavným trénerom Róbertom Rehákom a kapitánom tímu Filipom Pálfym.

Pán tréner, tímu juniorov patrí aktuálne v extraligovej tabuľke šieste miesto. Vláde s takýmto umiestnením spokojnosť?

Dá sa povedať, že áno. Pred sezónou sme si stanovili cieľ vyhnúť sa baráži a pokúsiť sa dostať do play-off, takže s momentálnym umiestnením sme spokojní.   

Akou partiou sú juniori a ako dlho ich už trénujete?

Juniorov trénujem prvú sezónu. Je to partia tvorená hráčmi ročníkov narodenia od 2002 po 2005, doplnená hráčmi dorastu, teda ročníkmi narodenia 2006-2007. Väčšinu hráčov v tíme som trénoval v našom klube aj v doraste a je doplnená niekoľkými novými hráčmi. Celkovo máme okolo 30 hráčov, čo vytvára veľmi solídne konkurenčné prostredie a spolu s celkom dobrou hrou a dobrými výsledkami sa v družstve tvorí  super partia.

Každý kolektív má svoje špecifiká. Ako by ste opísali tento?

Je to partia chalanov, ktorá sa chce zlepšovať . Môžeme povedať, že momentálne sú naše prednosti bojovnosť, rýchlosť a jednoduchá, účelná hra.

Juniorka je špecifická v tom, že hráči z nej už môžu dostať šancu na tréningy či dokonca zápasy Áčka. Uvedomujú si to chalani, je to pre nich motivačným faktorom?

Pre každého hráča, ktorý si prešiel cestu od prípravky cez žiakov až sem, do juniorov, je podľa mňa hlavným motivačným faktorom dostať šancu ísť si vyskúšať tréning či zápas v A-mužstve.

V tejto sezóne ste obnovili trénerskú spoluprácu so Stanislavom Škorvánkom. Ako to vnímate?

Pozitívne. So Stanom sme dlhoroční kamaráti, poznáme sa už z čias našej hokejovej kariéry a spolu sme pracovali ako tréneri už v minulosti.

Prenáša sa vaša pozitívna spolupráca aj do tímu?

Chlapci vidia, že my dvaja ideme rovnakým smerom. Myslím si, že pochopili našu naše myslenie a dúfam. že to bude lepšie a lepšie.

Žilinský juniorský tím pôsobí v slovenskej extralige. Aká je úroveň súťaže?

Myslím si, že momentálne má extraliga juniorov na Slovensku svoju kvalitu. Aj keď, určite sa dá ešte niečo zlepšiť. V tejto sezóne sa veková kategória juniorov rozšírila z dvoch ročníkov narodenia na tri,  čím sa vytvorila v tímoch väčšia konkurencia. Má to pozitívny vplyv na kvalitu a súťaž je viac vyrovnaná.

Hovoríte, že súťaž je vyrovnaná. Ak teda bude hokejová šťastena tomu naklonená, existuje šanca na medailu?

Naše základné ciele ešte zatiaľ nemáme splnené. Aj keď s umiestnením sme ako-tak spokojní, tak tréningový proces nie je vždy na úrovni, ktorú od chalanov vyžadujeme. Preto musíme zvýšiť koncentráciu, nasadenie a celkovú efektívnosť tréningového procesu.  Ísť krok za krokom, tvrdo pracovať a potom sa ukáže, či sa k nám šťastena nakloní.

Bojovnosť ako prednosť, potrebujeme však dávať viac gólov, hovorí kapitán

Kapitánom družstva juniorov je obranca Filip Pálfy. Ako vidí žilinskú partiu? „Myslím si, že sme dobrý kolektív. Keď sem prídu noví hráči, napríklad z Púchova, hovoria, že sa im tu páči. V mladších kategóriách nás bolo menej, konkurencia nebola prakticky žiadna. Keď teda pred sezónou prišli k nám noví hráči, neboli sme na to zvyknutí. Ale aspoň nás to všetkých motivuje k lepším výkonom, aby sme sa dostali do zostavy. Keď príde nový hráč, vždy ho prijmeme. Prišiel nám predsa pomôcť, nie je dôvod, aby sme ho odstrkovali.“

Ako tímovú prednosť označuje súdržnosť kolektívu na ľade: „Vo viacerých stretnutiach nás zdobilo, že sme hrali ako tím. Možno sme niekedy boli štatisticky horší, ale vedeli sme spoločne zabojovať. Počas sezóny nás to dokonca dotiahlo až na tretie miesto, potom sme však klesli. Zlepšiť sa musíme v strieľaní gólov, tých sme v posledných zápasoch veľa nedali.“

Kabína vníma prácu trénerov. Kapitán tímu sa k trénerskej dvojici vyjadril nasledovne:  „Tréneri sú mi blízki, stretli sme sa už v doraste, strávili sme spolu zopár sezón. Je vidno, že žijú hokejom a chcú pre nás to najlepšie. Som rád, že máme takýchto trénerov.“

A prezradil nám aj tímové rituály: „Pred zápasom, keď prídeme po rozcvičke do šatne, tak si všetci sadneme a kapitán s asistentmi povedia, o čom by mal byť blížiaci sa zápas, čo by v ňom malo byť. Samozrejme, ktokoľvek si môže vziať slovo a povedať, čo chce. Ďalej, jeden hráč vždy začne tlieskať, postupne sa pridávajú ďalší a takto sa spoločne burcujeme pred zápasom. Vždy sme radi, keď nás prídu ľudia povzbudiť na zápas. Chcem im za to v mene celého tímu poďakovať a potešíme sa, keď prídu aj na ďalšie duely.“

Zdroj foto: Jakub Homoľa