Dubravík sa teší zo zlepšení a verí v slovenský úspech v USA

V nominácii Slovenska na prvú fázu prípravy na Majstrovstvá sveta do 18 rokov, ktoré sa od 23. apríla do 3. mája uskutočnia v amerických mestách Frisco a Allen, je 17 hráčov. Medzi nimi aj obrancovia nášho klubu Adrian Raška a Tomáš Vajko a útočník Jakub Dubravík. Práve s posledným menovaným, ktorý v tejto sezóne nastupoval v štyroch rôznych tímoch a zahral si v piatich súťažiach, sme sa pred zajtrajším začiatkom prípravy v Piešťanoch porozprávali.

 

Jakub, mal si zatiaľ pomerne hektický ročník. Hral si za A-tím a juniorku Vlkov, reprezentačný tím do 18 rokov hrajúci SHL i juniorskú extraligu a Topoľčany. Aké je to pôsobiť neustále v inom tíme a cestovať? Stíhaš vôbec niečo iné, ako hokej a školu?

„Pravdupovediac ani veľmi nie. Táto sezóna bola na cestovanie nesmierne náročná, aj neustála zmena prostredia a ľudí okolo mňa. Napriek tomu to bola, čo sa týka progresu, moja najlepšia sezóna.“

 

Kde si sa cítil v tejto sezóne najlepšie, v ktorom kádri?

„Nechcem vyzdvihnúť iba jeden káder, keďže všade som sa cítil ako doma. Všade mi bolo naozaj dobre.“

 

Hral si v tejto sezóne za Vlkov v extralige, JOJ Šport Slovenskom pohári, aj Kontinentálnom pohári a v každej súťaži si sa dokázal aj gólovo presadiť. Skóroval si aj v play-off za juniorku a vo vyraďovacej časti SHL za Topoľčany. Vyzerá to tak, že ti prechod medzi kategóriami a súťažami neprekáža. Ako to vnímaš?

„Prechod medzi kategóriami som si vyskúšal už minulú sezónu, keď som mal pár štartov za A-tím. Skôr si myslím, že som sa v tejto sezóne snažil zvyknúť na prechod z prvej ligy do extraligy. V prvej lige som vedel predsa len už vedel, do čoho idem a mal som aj inú rolu v tíme ako minulý rok.“

 

Ktorý z tvojich gólov v sezóne ti najviac utkvel v pamäti?

„Určite ten extraligový. Predsa len to bol premiérový gól v extralige a ešte aj doma, pred našimi fanúšikmi. Budem to mať v pamäti do konca života.“

 

Skús zhodnotiť, v čom si podľa teba urobil vo svojej hre najväčší posun v tomto ročníku.

„Zlepšil som sa vo viacerých veciach. Či už to bola rozvážnosť v situáciách, alebo to, ako reagovať na skóre a čas zápasu, tak aj v korčuliarskych schopnostiach a palicovej technike. Posunul som sa v každom aspekte trošku bližšie k profesionálnemu hokeju. Teším sa z toho.“

 

Pomaly sa končí hokejová sezóna, ale pre teba sa ešte len teraz začína jej pravý vrchol, majstrovstvá sveta do 18 rokov. Čo na to hovoríš?

„Bude to náročné, ale celú sezónu som drel a trénoval, aby som sa mohol na šampionáte ukázať na medzinárodnom ľade. Nesmierne sa na to teším a verím, že to dopadne úspešne.“

 

Už v úvode sezóny, keď si sa dostal aj do kádra A-tímu Vlkov, si naznačoval, že by si nerád chýbal v nominácii na MS do 18 rokov. Ako teda vidíš svoje šance dostať sa na podujatie?

„Stále musím makať a drieť, či už na ľade, alebo na suchu. Verím, že trénerov presvedčím, že si zaslúžim miesto v nominácii.“

V nej sú s tebou aj spoluhráči z juniorky Adrián Raška a Tomáš Vajko. Je to v niečom lepšie, keď ste taká žilinská trojička, ako keby si bol sám z nášho klubu?

„Samozrejme. Som rád, že mám chalanov zo svojho mesta v nominácii, ale v reprezentácii sme skvelá partia. Už sa poznáme dlhšie a rozumiem si tam s každým.“

 

Na MS obhajuje Slovensko vlaňajšiu 4. priečku. Na aké umiestnenie by ste mohli dosiahnuť tento rok?

„Myslím si, že Slovensko je stále hokejová krajina a máme naozaj výnimočný ročník, ktorý dokáže skončiť na najvyšších priečkach a doniesť domov úspech v podobe dobrého umiestnenia. Uvidíme, ako to nakoniec dopadne.“

 

Aj keď si hral v sezóne už play-off za juniorov, aj v Topoľčanoch, určite vnímaš aj postup Vlkov do semifinále extraligy. Nemrzí ťa trochu, že sa ho nemôžeš zúčastniť?

„Samozrejme, že ma to mrzí, ale predsa len už pred play-off sa chalani potrebovali zohrať a každý mal určené svoje miesto. Držal som im palce ako zdravý náhradník a budem aj naďalej. Verím, že už z Ameriky.“

FOTO: DOXXbet Vlci Žilina / Daniel Stehlík